Z naších fotogalérií

Hlavná stránka
História spracovania dreva v Kolároviciach
Napísal Administrator   
17.01.2009

         Kolárovice sú obec s bohatou históriou. Prvá písomná zmienka o založení obce je z roku 1312 a dnes má oficiálne 696 rokov. Dolina v pohorí Javorníky bola osídlená už skôr. Všetky domy boli postavené z dreva /podľa doložených prameňov z obecnej kroniky/, začiatkom 20.st. boli v dedine len tri murované domy.

          Javorníky, ako lesnaté pohorie, roky poskytuje dostatok dreva pre obyvateľov Kolárovíc. Boli a sú to predovšetkým dreviny ako smrek a jedľa, ktoré prevládali na väčšine územia - asi 90%,  z listnatých stromov to bol javor a buk, ostatné veľmi zriedkavo.

           Obyvatelia našej dediny , naši predkovia, museli prežiť v tvrdých podmienkach severného Slovenska. V minulosti sa živili poľnohospodárstvom, prácou v lese, až v 19.st.dochádzali za prácou do Čiech - Ostrava, Karviná, ale aj do Ameriky, Talianska, Nemecka a Francúzska. Boli známi predovšetkým ako drotári, tesári a pokrývači.

            Vráťme sa však domov. Drevo, ako základný materiál, sprevádzal našich predkov od narodenia / kolíska, hračky/, cez detstvo, dospelosť až po koniec života. Drevo predstavovalo obydlie, teplo, náradie, obživu aj zábavu.

            Našim projektom chceme zachytiť a zdokumentovať ako sa spracovávalo drevo v minulosti a porovnať to s dneškom.

            Pri prechádzkach a turistike našou obcou, ktorá ma viac ako 8 km, sa stretávame s drevenicami, drevenými humnami, letníkmi a tiež drevenými plotmi. Sú svedkami osídľovania aj rozkvetu dediny.

            Drevenice sa ešte v mnohých prípadoch aj dnes využívajú na bývanie, samozrejme patrične zmodernizované, voda, elektrika, kúpeľňa sú už samozrejmosťou.

           Veľký počet tvoria opravené a zrekonštruované drevené domy, ktoré sa využívajú na rekreáciu a oddych. Veľa majiteľov rekreačných dreveníc-chalúp pochádza z Čiech a Moravy. To, že sa drevenice obnovujú, výrazne pomohlo k ich záchrane. Predpokladáme, že dnes by v Kolároviciach a na chotároch bolo len veľmi málo takýchto  obývateľných objektov.

Postup pri stavbe drevenice.

           Na stavbe drevenice sa podieľala celá rodina , odborní majstri tesári a šindliari. Peňazí bolo vždy málo, preto svojpomocná práca prišla vždy vhod. To našťastie pretrváva aj dodnes - susedia si navzájom pomáhajú. Veľmi dôležité bolo vybrať správne miesto na stavbu drevenice , tunajšou rečou nazývaný „vhodný pľac". Pôdy bolo málo, preto sa domy stavali tesne vedľa seba, predovšetkým v okolí potoka. Najčastejšie sa staval rozmer 4,5x12 metrov aj s hospodárskymi miestami. Obývané boli spravidla 3 miestnosti a to kuchyňa, izba a vstupná chodba - pitvor. Hospodársku časť tvorila komora, maštaľ a povala, ktorá sa využívala na uskladnenie krmiva pre dobytok.

           Krajšie osídlenie bolo po okolitých kopcoch, kde sú drevenice roztrúsené ďalej od seba, takzvané „valašské osídlenie". Takto vznikali samostatné časti - osady, ktoré mali názvy: Potoky, Bršlica, Slopkov, Čiakov, Korytné, Gachy, Daniše, Čerenka a iné.

          Po výbere miesta sa z kameňa, väčšinou z bridlice, postavil základ. Spájal sa ílom a zriedkavo presahoval pol metra. Základ bol dôležitý preto, aby drevo nevlhlo od zeme a nehnilo. Potom nasledovala ťažba smrekových alebo jedľových kmeňov. Pracovalo sa ručne, používali sa sekera a píla. Drevo sa priviezlo domov, na povoz sa používali kravy alebo kone.

         Potom sa kmene kresali ručne na hranoly, väčšinou 20x20 cm a na patričnú dĺžku. Správne kresanie dreva vyžadovalo veľkú zručnosť aj skúsenosť. Dobrí tesári mali vždy veľa práce. Od správneho kresania sa odvíjala aj trvácnosť dreva, kvalita stavby a tiež aj krása obydlia. Po kresaní sa z hranolov urobili obvodové múry, priečky, vyrezali sa otvory pre okná dvere.

          Na obvodové múry sa položili naprieč hrady, ktoré sa prekryli doskami. Potom sa staval krov, ktorý tvorili rohy a krížne laty. Krov sa pokrýval výlučne šindľami.

          Výroba šindľov je náročná a odborná robota. Na ich zhotovenie je potrebné kvalitné smrekové, alebo jedľové drevo bez hrčí. Výber dreva ovplyvňuje kvalitu aj trvácnosť šindľov.

          Šindle sa vyrábali štiepaním z kmeňa, obyčajne 50 cm dlhé. Štiepy, na kraji kmeňa hrubšie sa ku stredu zužovali. Po naštiepaní sa ručne hobľovali oberučným nožom. Po ohobľovaní sa do hrubšej strany urobil zárez a druhá, pozdĺžna strana sa zúžila do špica. Robenie zárezu sa volalo aj pahovanie.

          Hotové šindle sa skladali do klietok a nechali sa vyschnúť. Po vysušení sa používali ako krytina, kládli sa po radoch od okraja strechy až po jej vrchol, zvaný hrebeň. Životnosť šindľovej strechy v našich horských podmienkach severného Slovenska nepresahovala 30 rokov.

          Neskôr po prvej svetovej vojne sa začali vyrábať aj rezané šindle z dosiek, ktoré sa pripravovali na gátri, alebo cirkulárke. Ručne sa potom upravovali zárezy. Rezané šindle majú ešte kratšiu životnosť ako štiepané. Dnes už takmer všetky drevenice majú plechové strechy. Je to škoda, lebo so zánikom šindľových striech odišlo aj kus histórie spracovania dreva v našej krásnej dedine.

         Ďalšiu časť peknej histórie využívania dreva tvoria nástroje, ktoré sa využívali pri práci. Boli to celodrevené náradia, ako vidly a hrable a potom násady do motýk, krompáčov, lopát a tiež kosiská, rúčky na kosy.

         Ďalšie využitie dreva bolo ako palivo na kúrenie, ktoré si obyvatelia pripravovali priebežne počas celého roka. Napílené na polienka a naštiepané sa ukladalo často na podstienku okolo domov do výšky okien aj viac. Tvorilo tak zároveň aj tepelnú izoláciu a tiež esteticky doplňovalo ráz drevenice. Používanie dreva ako paliva sa používa aj dnes ako pomocné kúrenie pri plynových kotloch.

        Drevené ploty, ohrady domov, záhrad a často aj políčok dokresľovali charakter drevených stavieb.

        Zvláštnu kapitolu vo využívaní dreva tvoria hračky pre deti. Boli to vyrezávané bábiky, zvieratká a detský nábytok.

        Svoje nezastupiteľné miesto malo drevo aj vo viere našich predkov. Drevené kríže pripomínajú dodnes zbožnosť obyvateľov. Nachádzajú sa na Čerenke, Gachoch, Bršlici, na chotári pri prechode z Kolárovíc do Veľkého Rovného, nad časťou Potoky a na Riečiciach.

            Na záver tejto časti vidíme, že spracovanie dreva malo u našich predkov nezastupiteľnú funkciu, či už ako stavebný materiál, pri výrobe nábytku, nástrojov, hračiek a končiac pri kúrení.

           Informácie o histórii spracovania dreva v Kolároviciach a okolí získavali vyučujúci a žiaci z obecnej kroniky, z rozprávania starších občanov, z turistických vychádzok po našej obci spojenej s fotografovaním.

Posledná úprava ( 17.01.2009 )
 
© 2020 Kolárovice – história a súčasnosť umeleckého spracovania dreva
design by zuzana